SKE5: Hry o život pokračujú!
Po dlhšej prestávke je čitateľská séria Som knižný element (SKE) späť. V dnešnej piatej časti sa pozrieme na už minuloročnú novinku od americkej spisovateľky Suzanne Collins, ktorá mimochodom patrí medzi mojich top autorov. Ide o úspešnú autorku svetovo známej knižnej trilógie Hry o život. Práve táto knižná séria zažila nedávno znovuzrodenie.
K pôvodným trom knihám pribudla totiž 19. mája 2020 štvrtá, s originálnym názvom The Ballad of Songbirds and Snakes. Nejde však o žiadne pokračovanie, ale o prequel, teda príbeh, ktorý sa odohráva pred začatím celej trilógie. V českom preklade, ktorý vyšiel 17. septembra 2020 ste si mohli novinku prečítať pod názvom Balada o ptácích a hadech.
Priaznivci slovenského prekladu si budú musieť ešte chvíľu počkať. Balada o hadoch a vtáčatkách sa mala v kníhkupectvách najprv objaviť 30. októbra 2020. Následne bol tento dátum vydania presunutý na 4. december 2020. Podľa najaktuálnejších informácií má knižka vyjsť 15. januára 2021. Verím, že tento dátum je už konečný a slovenskí čitatelia dajú tejto novinke šancu. (INFO: Knižka nakoniec vyšla 12. marca 2021 a môžete ju kúpiť tu.)
O čom je kniha?
Z anotácie sa dozvedáme, že hlavnou postavou aktuálnej knihy je osemnásťročný Coriolanus Snow. Tento rok bude mentorom jedného z vyvolených. Je odhodlaný urobiť všetko, aby jeho zverenec vyhral a on tak dokázal Panemu prestíž svojho mena. Lenže jeho vyvolenou je dievča z dvanásteho a najchudobnejšieho kraja. Ich osudy sú odteraz prepletené a každé Snowove rozhodnutie im môže priniesť slávu alebo úpadok. Počas mentorovania sa však v Coriolanovi prebúdzajú city voči svojej zverenkyni, a tak sa musí rozhodnúť, či bude dodržiavať pravidlá alebo sa riadiť pudom sebazáchovy. Kniha je rozdelená do troch častí, ktoré postupne rozoberiem. Snažil som sa neprezradiť dôležité momenty deja, ale nie vždy sa mi to podarilo. Čítajte len na vlastné riziko.
Prvá časť
Príbeh začal trochu nudne, nevedel som sa doň celkom ponoriť. Hlavnou postavou je študent Coriolanus Snow, ktorý navštevuje Akadémiu v Kapitole. Tento rok sa konajú desiate Hry o život a novinkou je, že každý vyvolený bude mať svojho mentora. Z každého kraja bolo vyžrebované jedno dievča a jeden chlapec, ktorí prišli vlakom do Kapitolu. Myslel som si, že 74. hry (prvá kniha) boli k vyvoleným kruté. Tento prequel však zásadne zmenil môj názor.
Vyvolení nemali ani zďaleka také výhody a luxus ako „súťažiaci“ v 74. hrách. Nikto ich v Kapitole na stanici nečakal, boli prevezení všetci spolu v nákladnom aute pre dobytok do zoologickej záhrady, kde niekoľko dní žili v príšerných podmienkach bez jedla. Bol som šokovaný krutosťou už aj tak neľútostnej situácie. Coriovi, ako ho jeho sesternica Tigris prezývala, bolo pridelené dievča z 12. kraja – Lucy Gray. Ako jediný ju čakal na stanici a od začiatku jej prejavoval súcit a sympatie.
V príbehu vidíme ako sa postupne formovali pravidlá Hier. Bolo zaujímavé a prekvapivé čítať o prvotných Hrách, ktoré ešte neboli na takej vysokej úrovni, na akej ich poznáme. Záver prvej časti knihy priniesol bombový útok na arénu, pri ktorom zahynula takmer polovica vyvolených a niekoľko mentorov. Napadlo mi, že Hry sa vlastne začali už príchodom vyvolených a ich súčasťou sú aj mentori. Ak ste knihu čítali, dajte mi vedieť v komentári, aký máte názor na túto myšlienku.
Druhá časť
Druhá časť opisovala priebeh Hier a mnohé desivé problémy, ktoré postretli Coria a jeho spolužiakov. Dozvedáme sa o charaktere doktorky Gaul. Páči sa mi, že nie všetci jeho spolužiaci majú zatemnení mozog Kapitolom a myslia aj sami za seba. Bohužiaľ, ich konanie na vlastnú päsť vždy končilo represáliami.
Corio sa neskôr sám ocitá v aréne, čo bol hrôzostrašný zážitok. Stále som zvádzal mentálny súboj, aký názor mať na vyvolených, pretože boli rovnakými ľuďmi ako obyvatelia Kapitolu. A taktiež mi vírilo hlavou, že inštinkty prežitia má každý človek, odhliadnuc od jeho regionálnej príslušnosti.
Hry boli v Kapitole najväčšou udalosťou a mentori sa každý deň zišli v obrovskej hale, kde spolu sledovali, ako ich vyvolení postupne umierajú. Niektoré úmrtia boli vskutku obyčajné a nevenovala sa im dostatočná pozornosť. Vyvolení neustále ubúdali až prišlo veľké finále a vyhlásenie víťaza. Vypukli obrovské oslavy a po nich bol Coriolanus poslaný do tréningového centra, aby sa stal mierotvorcom. Takýto záver druhej časti bol pre mňa neprijateľný a hneval ma.
Tretia časť
Posledná časť opisovala prvé momenty Coriolanusa na základni v 12. kraji. V úvode sme sa ešte dozvedeli, prečo bol „vyhnaný“ z Kapitolu, aby sa stal mierotvorcom. Spolu s ním prežívame všetky momenty nudného výcviku. O pár dní neskôr k nemu pribudne aj spolužiak Sejanus, ktorý bol tiež nútený absolvovať tento výcvik. Sejanus bol príjemným osviežením deja. Spoločne sa zúčastnili na vystúpení Coriolanovej lásky. K stretnutiu Coria a Lucy však prišlo až o pár dní neskôr.
Dozvedáme sa o živote Lucy, ktorá žije so svojou kapelou v 12. kraji. Povedal by som, že až veľmi neskoro sa dozvedáme, čo znamená názov samotnej kapely (Covey), ktorá bola spomínaná takmer od začiatku príbehu. Taktiež sa v 12. kraji ukazuje pravý Snowov charakter a moje morálne presvedčenie sa s ním často nezhodovalo. Názorovo mi bol Coriolanus veľmi vzdialený a nechápal som ho.
Sledujeme prvé podozrenia Sejanusa z rebelstva, ale aj prvú hádku Coria s Lucy. Dlhá pasáž bola venovaná vtáctvu, ktoré Corio neznášal a zároveň ho použil proti Sejanusovi. V závere sa všetko veľmi závažne zvrtlo. Coriolanus podrazil Sejanusa, za čo bol Sejanus obvinený z rebelstva a obesený.
V deň, kedy chcel Coriolanus utiecť na sever s Lucy mu bolo oznámené, že bol povýšený a zajtra odchádza do druhého kraja. S Lucy sa stretli pri strome obesencov a vydali sa na sever. V domčeku pri jazere našiel Corio zbrane, ktorými zastrelil starostovu dcéru. Vtedy sa rozhodol. Zbrane utopil v jazere, chcel odstrániť aj Lucy, ktorú pravdepodobne postrelil a vrátil sa na základňu.
Namiesto do druhého kraja bol poslaný do Kapitolu, kde sa stretol s doktorkou Gaul, ktorá mu oznámila, že o pár dní začína jeho nové štúdium. Jeho život sa zásadne zlepšil, nakoľko Sejanusov otec odkúpil ich predaný apartmán, platil im všetky služby a aj jeho štúdium. A Corio sa začal podieľať na zlepšovaní Hier o život. Ku koncu sa ešte zbavil dekana, s ktorým mal po celý čas zlý vzťah.
Záver
Záver bol mimoriadne šokujúci. Aj keď zlo driemalo v Coriolanusovi od začiatku príbehu, na povrch sa predieralo postupne až ho v závere knihy ovládlo úplne. Celkovo mal Corio povýšenecký kapitolský charakter, ktorý mi nebol vždy sympatický a často bolo z neho cítiť nadradenosť. Mimo toho sa mi na knihe páčilo množstvo pesničiek a balád, ktoré dopĺňali dej a zároveň slúžili ako komunikačný prostriedok medzi Coriom a Lucy. Aj keď boli mnohé pasáže dlhé a nezáživné, dotvárali celkový obraz a atmosféru knihy.
The Ballad of Songbirds and Snakes mi v každom prípade rozšírila poznatky o Hrách o život a priblížila charakter Coriolanusa Snowa. S hlavnou postavou som sa však nezžil, ale to ani nie je autorkiným cieľom. Dej obsahuje mnoho naozaj prekvapivých a drsných zvratov. Tempo príbehu miestami pokrivkáva. Nie je to kniha, ktorú by som si prečítal znova, ale budem zvedavý na filmové spracovanie, ktoré bude podľa môjho názoru veľkým plusom pre celú knižnú sériu.
Tešíte sa na slovenské spracovanie príbehu? Čítali ste už túto knihu? Ako sa vám páčila? Čo vás najviac oslovilo v príbehu? Určite mi dajte vedieť v komentároch!