Knihy

SKE10: Bulharské dobrodružstvo

Po dlhšej prestávke vám prinášam jubilejnú 10. časť čitateľského seriálu Som knižný element (SKE). Dnes si predstavíme trošku historický, napínavý, ale najmä dobrodružný román z bulharského prostredia, ktorý sa radí do spoločenskej beletrie. Napísala ho americká historička a autorka Elizabeth Kostovová po názvom Krajina tieňov. Toto neobyčajné dielo sa dostalo do mojich rúk úplnou náhodou a som veľmi rád, že sa tak stalo. Prečo? To sa dozviete v dnešnej recenzii. Príjemné čítanie!

Krajina tieňov

Elizabeth Kostovová - Krajina tieňovK anotácii – Mladá Američanka Alexandra prichádza pracovať do Bulharska. Pred hotelom Forest zazrie troch ľudí náhliacich sa k taxíku. Zachytí starú pani a pomôže jej do taxíka. Nevedomky si však nechá ruksak, v ktorom sa nachádza urna s popolom s menom Stojan Lazarov. Rozhodne sa, že ruksak s pomocou taxikára Bobyho vráti. Pátranie po ľuďoch, ktorým by urnu vrátila, sa však značne skomplikuje. Navyše sa Alexandre a Bobymu začnú diať zvláštne veci a sú presvedčení, že ich niekto prenasleduje. Hrozí im nebezpečenstvo, ale Alexandra sa aj napriek tomu usiluje urnu vrátiť.

Anotácia na mňa pôsobila veľmi sľubne a zaujímavo. Príbeh bol zasadený do prostredia, ktoré nie je úplne známe a v literatúre bežné. To bol ďalší dôvod, prečo po knihe siahnuť – odhaliť čaro a históriu Bulharska. Neskôr som zistil, že hlavná postava je mojou rovesníčkou, čo na autenticite príbehu pridalo ešte viac.

Kniha je rozdelená do troch častí (kníh). Každá má iný náboj a atmosféru. Zápletka so stratenou urnou ma zaujala hneď v úvode. Ďalej ma zaujímalo, ako bude Alexandra s urnou postupovať. Ale aj to, ako sa dá na prvý pohľad pomerne rýchlo riešiteľný problém, skomplikovať a rozpísať na 500 strán.

Prvá kniha ma uviedla do deja, prelínali sa v nej dve dejové línie – bulharská, čo sa odohrávalo po príchode Alexandry do Bulharska a americká, vďaka ktorej som spoznal postavu a pôvod Alexandry, jej rodinu, detstvo a názory na život. Musím priznať, že americká dejová línia ma spočiatku držala pri knihe viac, pravdepodobne preto, lebo som Alexandru poriadne nepoznal. Keď sa však vyjasnil jej život a pohnútky prísť do Bulharska, moja pozornosť sa presunula na bulharskú dejovú líniu, ktorá sa stala dominantnou.

Pátranie po majiteľoch urny sa začalo komplikovať tým, že Alexandra nepochodila ani na polícii a rozhodla sa pátrať na vlastnú päsť a doručiť im urnu osobne. Zakaždým, keď prišla na uvedenú adresu, ktorú od niekoho získala, majitelia urny tam neboli. Okrem toho sa jej a Bobymu začali diať zvláštne veci – niekto ich zamkol v kláštore, či poškodil Bobyho taxík. A tak postupne začalo Alexandre pátranie zaberať celé dni.

Nátlak a vyhrážky sa stupňovali. Počas druhej knihy som sa dozvedel viac o postave Bobyho, čomu sa venuje, kto je jeho rodina, aký život žije. Keď som sa dopracoval k sestre majiteľky urny, nastal väčší zlom v príbehu. Napriek tomu, že Alexandra nevedela po bulharsky, dohovorila sa so všetkými vďaka Bobymu alebo ostatným postávam, ktoré hovorili po anglicky.

 

 
 
 
 
 
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Som Element (@somelement)

Čas na nudu počas čítania naozaj nebol, pretože príbeh sa vyvíjal veľmi dynamicky a motívy sa neopakovali. Okrem toho bolo Alexandrino rozprávanie doplnené nádhernými opismi prostredia hlavného mesta Sofie. Autorka má evidentne silné umelecké cítenie, pretože opisy budov, života a okolia mi hladili dušu na každej strane. Zároveň ich šikovne prepletala s históriou, čo vzbudzovalo moju chuť dozvedieť sa viac o minulosti Bulharska.

Sofia BulharskoMoje túžby boli naplnené predovšetkým v tretej knihe, ktorá mi síce rozbila moju idylku a vznešený umelecký dojem z celého príbehu, čo som spočiatku autorke v duchu vyčítal. Autorka nás zaviedla do obdobia vojny, zmien a revolúcií a odhalila temné stránky vtedajšieho režimu. Táto zmena atmosféry príbehu bola pre mňa značne šokujúca, ale opäť, veľmi šikovne zapracovaná.

Chcem ešte dodať, že Alexandra s Bobym navštívili niekoľko známych bulharských miest, medzi ktorými bola aj obec Gorne v Rodopských horách. Celý tento región mal fascinujúci ráz a zaujímavých obyvateľov. Najmä vyše storočnú babu Janu, ktorej bola venovaná minimálne celá jedna kapitola. Jej rozprávanie bolo skutočne vierohodné a veľmi múdre.

Nebudem prezrádzať obsah tretej knihy, ktorá zmenila žáner knihy na krimi. Bolo to však psychicky náročné čítanie a podobnej literatúre sa vyhýbam. Nebol to však dôvod na odloženie knihy, pretože aj tá najhoršia pasáž raz skončí. A tiež som bol zvedavý, ako sa celý prípad s urnou vyrieši.

So záverom som bol spokojný, príbeh vo mne zanechal silné pocity a nemý úžas, hlavne po prečítaní, že celý príbeh je fikcia, aj keď autorka vychádza zo skutočnej bulharskej geografie a histórie. Dielo je do detailov prepracované, veľmi kvalitné a autentické. Ak chcete okúsiť kúsok bulharského prostredia, nebojíte sa hrozivej histórie a neodradí vás ani hrúbka knihy, tak môžem Krajinu tieňov iba odporúčať. A aby ste nemuseli chodiť ďaleko, knižku môžete kúpiť tu.

Čítali ste knihu Krajina tieňov? Ako sa vám páčila? Zaujala vás táto recenzia natoľko, že po knižke siahnete? Teším sa na vaše príspevky pod článkom.

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.